Spánkové cykly

Počas spánku sa prejavuje znížená reaktivita na vonkajšie podnety so striedaním spánkových fáz. Väčšina dospelej populácie spí 7 až 8 hodín denne, závisle od veku prípadne zdravotného stavu osoby. Za normálne sa považuje rozpätie spánku cca. od 4 do 11 hodín.

Bdenie (Wake) je prípravnou fázou, fázou zaspávania. Organizmus sa uvoľňuje a so zatvorenými viečkami očakáva spánok. Je to dôležitá fáza, ktorá môže ovplyvniť kvalitu spánku. Počas spánku väčšinou nastává niekoľko fáz bdenia, kedy sa na chvíľu človek prebudí a opäť zaspáva. V tejto fáze je prítomné vedomie.

REM je anglická skratka, ktorá v preklade znamená rýchle pohyby očí (rapid eye movements). Je to nazvané podľa charakteristického mihotavého pohybu očí počas tejto fázy. Okrem toho sa vyznačuje zníženým svalovým napätím, zlou termoreguláciou, nepravidelnou srdcovou činnosťou a dýchaním. REM fáza trvá zhruba okolo hodiny a opakuje sa počas spánku 3 až 4 krát, predstavuje tak 20-25% celkovej dĺžky spánku. Pripomína paradoxne prebudenie, v této fáze je najviac snov. Má význam pre utváranie procedurálnej pamäte (osvojovanie si postupov), priestorovej pamäte a nakoniec pre prečistenie pamäte (selekcia podnetov počas dňa podľa významu)

NREM spánok je charakteristický vyšším svalovým napätím (niekedy sa dostavujú mimovoľné pohyby), oči sú v kľude, snívanie zriedkavé a slabé. NREM spánok se delí na 4 podfázy:

1. NREM 1 - začiatok zaspávania, pomalé pohyby očí, čiastočné vedomie (občas halucináce), zášklby končatín (niekedy syndróm nekľudných nôh). Je to podfáza ľahkého spánku.
2. NREM 2 - zníženie svalového napätia, strata vedomia. Táto podfáza je braná tiež ako ľahký spánok a predstavuje 40-45% celkovej dĺžky spánku.
3. NREM 3 - úvod do hlbokého spánku (tzv. SWS), je to vlastne predpokoj nasledujúcej podfázy. Niekedy se objavuje potenie, námesačnosť, nočný des, rozprávanie zo spánku.
4. NREM 4 - hlboký spánek, obtiažne prebudenie. Dochádza k upevňovaniu pamäti na dáta a udalosti (tzv. deklaratívnej pamäti).

- jedna fáza NREM a REM tvorí dohromady jeden spánkový cyklus, ktorý trvá u človeka približne 70 – 100 minút

Mozog spiaceho človeka je schopný rozlišovať význam sluchových podnetov ako je napríklad oslovenie vlastným menom, na neutrálny výraz nereaguje. Vo všeobecnosti o spánku platí, že počas neho klesá krvný tlak, dychová frekvencia a frekvencia tepu. Alfa vlny o frekvencii 8 – 12Hz, sprevádzajú stav relaxačnej bdelosti, s rastúcou ospalosťou sa frekvencie spomaľujú a dochádza k spánku. Práve hladina Alfa sa často využíva pri výučbe napr. cudzích jazykov – je to časový úsek medzi bdelosťou a spánkom, keď mozog je pripravený na "nasávanie" vedomostí.

Počiatok spánku prebieha v hladine Alfa (to je asi 5% doby spánku). Pomalé pohyby očí až po hlboký spánok je vo fáze NREM v hladinách Theta a Delta.
REM - nepravidelné, rýchle očné pohyby aktivizujú myšlienkové procesy, mozog pracuje podobne ako počas dňa s tým rozdielom, že nie je ovplyvňovaný vonkajšími podnetmi, vôľou a rozhodovaním. V tejto fáze je sústredená väčšina snov. V roku 2000 zistili izraelský lekári, že počas REM fázy v raných hodinách, dochádza k väčšine srdcových kolapsov. U zdravého človeka prerušením REM-spánku dochádza k rebound fenoménu, to znamená, že v nasledujúcu noc sa vyskytne viac REM-spánku ako obyčajne. U pacientov s primárnou depresiou potlačenie REM-spánku má za následok zlepšenie nálady.

Narušenie spánku znižuje kvalitu života a zdravie človeka z niekoľkých dôvodov. V tme a v spánku sa tvorí hormón melatonín nazývaný aj hormónom mladosti. Jeho nedostatok spôsobuje niektoré nádorové ochorenia. K jeho tvorbe potrebujeme tmu, napríklad ak v blízkosti spiaceho človeka zasvietite, jeho tvorba sa zastaví až na 2 hodiny.